1.kapitola- Rozmaznaná hviezdička

18. března 2012 v 20:39 |  My Prince
1.kapitola- Rozmaznaná hviezdička

Jednu bočnú uličku medzi, domami zašitú v brečtane a ohranićenú múrom, preťaho hlasné puknutie. Severus Snape sa naštvane vymotal z brečtanu a zažmúril do letného slnka. Nernávidel leto, teplo a slnko.
Všetky domy na ulici vyzerali ako jeden. Tak ku ktorému ísť?
Zaklopal teda na ten, ktorý niesol menovku pani Figgová. Otvorila mu stará dáma. Šedivé vlasy mala zachitené v sieťke na vlasy a na sebe staré šaty, ktoré smrdeli od mačiek.
,,No poďte ďalej. Ste Severus Snape, však?" Stará dáma ho uviedla dnu. Okolo nôh sa mu okamžite obtrela čierna mačka a vzápetí zdrhal smerom, kde by mohla byť kuchyňa. Pani Figgová ho však viedla do obývačky a posadila na starý a molamy prežratý gauč ,,Dáte si čaj?"
,,Nie ďakujem. Mal by som začať s úlohou" snažil sa pôsobiť zdvorilo, no nepríjemnosť z jeho hlasu priam sršala. Čert mu bol dlžný túto starú rachejtlu a malého Pottera, ktorého má mať na krku.
,,Ach áno samozrejme. Myslím, že sú Dursleyovci doma. Počula som ich kričať" Mrmlala si pani Figgová popod fúzy (a toto nieje metafora! :D)
,,Kričať?" spýtal sa Severus so zaujatím. Žeby predsalen niake rozptýlenie tejto nudnej sledovačky manźelskou hádkou.
,,Och áno. Chudák Harry. Myslím, že teraz kosí trávu na záhrade!"
Severus naozaj nerozumel slovám starej pani no nemienil sa nad nimi niak zamýšlať. Vylovil z plecniaka flaštičku s elixírom neviditeľnosti a strčil si ju do vrecka čiernych ryfiel, ktoré mal na sebe. Prútik si zastrčil do zadného vrecka a prekryl tmavozeleným trićkom tak, aby ho nebolo vidno.
,,Ja už teda pôjdem. Ukážem sa tu večer, keď mladý pôjde spať!" Na rozlúčku kývol hlavou smerom k pani Figgovej a vyšiel na ulicu. Bol naozaj sparný deň a on hromžil na svoje tmavé oblečenie. Prešiel od dvier pani Figgovej ten kúsok k plotu domu Dursleyovcov a opatrne nahliadol tak, aby ho nikto nevidel. Okamžite si všimol chlapca, ktorého mal mať na starosti. Vlastne už to nebol chlapec ale mladý muž. Mal na sebe dlhé nohavice a tričko z dlhým rukávom, akoby chcel zakryť každý kúsok svojej kože. Severus ho naozaj nechápal. Mladík sa opieral o kosačku a utieral si pot z čela.
Vzadu v tráve čosi šuchlo. Prikrčil sa teda viac k plotu a obrátil do seba elixír. Jeho telo akoby začalo miznúť od hlavy až pomaly dole a o chvílu bolo miesto prázdne. Iba šuštanie trávy pod Severusovými nohamy naznačovalo, že je tam.
Ešte raz sa ohliadol na mladíka a oprel sa o plot. Teraz mal výhľad na celé jeho telo. Akoby bol ešte menší a chudší, než keď ochádzal z Rokfortu. Veľké oblečenie jeho bratranca na ňom iba splývalo.
Harry odložil kosačku do garáže a pobral sa k dverám. Severus rýchlo preskočil bránku a potichu ako mačka dopadol na pokosenú trávu. V poslednej chvíli dohnal mladíka a pretiahol sa škárov v dverách, aby mohol vkĺznuť dovnútra.
Interier domu bol snaď klinicky čistý. Biela chodba viedla do eśte belšej a lesklej kuchyne alebo do krásne zariadenej obývačky. Dursleyovci sedeli na gauči a pozerali televízor.
Harry však vyšlapal hore schody, ktoré viedli do jednej menšej izby a tie za sebou zabuchol. Severus v poslednéj chvíli vkĺzol dnu a sledoval ho, ako sa posadil na posteľ. Unavene si vyzliekol tričko a odhalil tak hruď, ktorá bola síce útla ale zato vypracovaná. Severus si nevedomky každý jeho milimeter prezeral a ukladal si ho do pamäte.
Chlapec na seba zrovna hodil druhé tričko, ktoré nebolo tak spotené a malo krátke rukávy, keď sa dvere do izby prudko rozleteli a vrazili Severusovy do boku. Mal čo robiť, aby nezasyčal bolesťou.
V dverách stál muž s brunátnou tvárou a malými prasačími očakmi ,,POTTER!" zvreskol akboy horelo a Severus si podvedome zapchal uši. ,,Jakto, že ešte nieje na stole večera? Ale užaj! A daj si niake normálne tričko. Nemusíš všetkým vystavovať na obdiv svoju nenormálnu pokožku!" Dvere sa znova zprudka a z rachotom zabuchli a bolo počuť iba naštvané kroky dolu schodmy. Severus stále šokovane pozeral na chlapca, ktorý si znova na seba navliekol tričko s dlhým rukávom, trochu si prehrabol vlasy a zišiel dole. Severus za ním kráčal tak, aby nevidal ani muk.
V kuchyni za stolom sedel ten brunátny muž, ktorého Severus označil za pána Vernona Dursleyho, potom Petúnia, ktorá sa za tie roky snaď vôbec nemenila, iba čo získala paŕ vrások a zostarla a potom tlstý mladík v hokejistickom drese napchávajúci sa akousi sladkosťou-podľa Severusa asi Dudley Dursley.
Harry sa okamžite postavil a začal pripravovať večeru. Na Severusové prekvapenie mu to išlo celkom od ruky. Teda až do doby, čo sa k nemu postavila Petúnia Dursleyová a nakúkala mu cez rameno. Teraz už Severus chápal, odkial chlapec získal ten tyk, že sa mu trasú ruky, keď ho niekto kontroluje cez plece. Vždy, keď urobil čosi zle, totiž dostal od Petúnie panvicou po hlave ,,Čo si to dovoluješ?! Toto máme jesť?" vrieskala naňho. Mala stále taký nepríjemný hlas ako pred rokmi. Upištaný, myšací a... proste nepríjemný. Pomyslel si, že síce podporuje, aby mali deti tvrdý režim, ale toto bolo trošičku moc!
Len žiadny súcit, Severus! Okríkol sa vduchu a oprel sa o zárubňu dvier do kuchyne, aby mal čo najlepší výhľad.
Harry práve nakladal jedlo na taniere. Na jeho veľké prekvapenie iba na tri. Vzápetí naservíroval tri porcie pred Petúniu, Dudleyho a Vernona a on sám si zobral iba suchý chlieb a chcel zmiznúť v izbe. V polovici cesty k dverám ho však zastavil hlas Vernona Dursleya ,,POTTER!"
Harry sa otočil s otázkou v očiach.
,,Dokončil si trávnik?"
,,Áno" odpovedal pokojne.
,,A čo auto? Umyl si ho?" spytoval sa ďalej.
,,Ehm..." mladík sa zarazil a pozeral na chleba v svojej ruke a vzápetí na svojho strýka ,,Nie, nestihol som!"
,,Nestihol? NESTIHOL?" vrieskal Dursley ,,Tak poď sem. No poď!" povedal už miernejším hlasom. Harry neisto pristúpil ,,Daj sme ten chleba!" Vernon mu vytrhol chleba a vlepil mu poriadne zaucho ,,Najprv si sprav povinnosti a až potom oxiduj! Za toto nedostaneš dva dni jesť, rozumel si? A teraz uź padaj! Vypadni mi z očí!" Ukázal na dvere a Harry čo najrýchlejšie vytrielil do svojej izby, pričom Severus bežal za ním. Ak doteraz videl niečo, čo sa mu nepáčilo tak toto preskočilo všetky merítka o slušnej rodine. Vždy si myslel, že Potter má všetko, ale dnes o tom začínal pochybovať. Ak boli všetky dni takéto, tak sa ani nečudoval, že je taký útly a malý. A to si vždy iba myslel, že je to rozmaznaná hviezdička. Možno mal predsudky...
Lily ak to tam hore vidí, tak sa v hrobe obracia, pomyslel si zronene. Pri spomienke na ňu mu stislo srdce. Ako mala tá svoju sestru rada. Strašne moc ju milovala. A jej sestra teraz ubližuje takto jej jedinému dieťaťu. Ale nezaviazal sa on snaď, že bude syna Lily Potterovej chrániť? Nezložil pred rokmy sľub?
A vie o tomto vôbec Dumbledore? Isteže nie! Inak by chlapca nenechával aj napriek pokrvnému putu v tejto rodine.
Severus Snape sa oprel o zatvorené dvere a pozoroval unaveného mladíka pred sebou na posteli. A vtedy sa v ňom po prvý krát prebudil súcit k niakemu Potterovy v histórii. Snaď to bolo tým, že aj on si neprežil ľahké detstvo a tento osud neprial nikomu.
V ten večer sa rozhodol zmeniť toto leto veľa vecí. Harryho Pottera totiž čakala neľahká úloha a on ju musí splniť, inak svet ako ho poznáme zanikne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama