2.kapitola 2

10. března 2012 v 21:22
rziužrsi


Dni mu plynuli pomaly. Vo štvrtok bol Severus už príliš napätý, než aby pracoval. Väčšinu dňa strávil pochodovaním po svojej pracovni, blúdiac po kuchyni a potom späť do pracovne.Nech už by bol Potter na stretnutí akokoľvek neodvratne protivný, možno by to bolo spasenie v prestrojení. Takto sa aspoň môže pre pokoj vlastnej mysle a duševného zdravia znovu uistiť, ako bol preňho Potter nevhodný a ako ho vedelpodráždiť, namiesto aby skladal nevyslovené ódy na chlapcovu krásu a chodil po byte ako námesačný zamilovaný Bifľomorčan alebo člen Potterovho fan klubu.Samozrejme tu však bolo riziko, že si nevšimne chlapcove chyby kvôli spaľujúcemu vedomiu, ako vyzerá pod habitom.
Severus dumal nad nesporne najväčším nedostatkom časopisu Playwitch; nikdy neukazovali, čo ležalo medzi mužovými polovičkami, radšej sa sústredili na štýlovejšie zvodné pózy než priamo sexuálne ukážky. Takže príloha s Potterovými fotkami nezahŕňala ten posledný, vytúžený, zakázaný pohľad na ten púčik skrytý medzi jeho polovičkami a jeden mohol len uvažovať nad možnosťou, že tá tesná malá dierka má rovnaký nádych tmavoružovej ako jeho pery a bradavky...
Na jeho myseľ odrazu zaútočili predstavy Poterovho pevného, tesného zadku ako sa pred ním vrtí, to pružné telo sklonené pred ním na všetkých štyroch, Severusove dychtivé ruky ho doširoka roztvárajú, pripravujú, ten drzý malý svalnatý zadok sa k nemu zúfalo pritíska a usiluje sa dosiahnuť rozkoše a naplnenia na jeho dosť impozantnom penise.
Predstava Pottera dobrovoľne túžiaceho nabodnúť sa naňho bola dosť silná na to, aby znemožnila akékoľvek ďalšie logické myslenie.
To tak. Bolo šialenstvo vôbec si to predstavovať. Masochistický impulz zrodený z rokov sebazapierania a celibátu, odmietania a túžby...
A vážne, aj keď Potter získal o niečo väčšiu postavu počas dospievania jeho tela, bolo nepravdepodobné, že by dokázal do seba prijať tak obrovské mužstvo. Ani jeden z mladších mužov s ktorými doteraz spal, ho nebol schopný celého do seba prijať. Severus vedel, že bol príliš veľký. Dosť veľký na to, aby viacerí
muži jasne vyjadrili strach, keď si v minulosti rozopol nohavice a tých zopár žien, s ktorými mal pomer ho sklamali tým, že ho jednoducho nedokázali do seba vziať celého.
Severus sa nahnevane otriasol. Prečo vôbec uvažuje nad niečím takým? Absurdné.
Väčšmi pravdepodobné bolo, že z jeho zadku začnú vyletovať hipogriffy a minister Scrimegour mu ponúkne symbolickú korunu čarodejníckej Británie, než že by Harry Potter túžil nechať sa pretiahnuť do bezvedomia svojím starým, mastným, diabolským profesorom elixírov. Zagánil na hodiny vo svojej pracovni na stene nad dverami. Pol tretej. Má ešte času a času.
* * *
Severus, usadený v tmavom kútiku vzadu v podniku za jedným z pohodlných súkromných stolíkov lemovaných mäkkými kreslami z dračej kože sa čudoval, prečo ministerstvo ešte nezatvorilo Parseldom. S tou haďou výzdobou to až preháňali; vyzeralo to tu ako Slizolinské hniezdočko na párenie. Dekorácie so zmijami boli prebytočné a farby tapiet a závesov mu pripomínali luxusnejšiu verziu Rokfortskej Slizolinskej klubovne. Majitelia tohto podniku boli pravdepodobne Slizolinčania.
Neobťažoval sa s nejakou ilúziou a dokonca ani so všehodžúsom, keďže prišiel k záveru, že ak bude Potter mať nejaký problém s tým, že on je v skutočnosti Viola Tadelma-Mater, bude lepšie to vedieť hneď teraz a nie až keď začne pracovať na elixíre.
A kde vlastne trčalo to neznesiteľné decko? Už bolo sedem minút po štvrtej.
Zagánil na ponurý interiér tejto jamy hadovej. Bolo tu relatívne prázdno, až na niekoľkých stálych zákazníkov.Vedľa jeho stola sa ozvalo zašušťanie a odrazu sa díval hore na Harryho Pottera, ktorý zo seba stiahol neviditeľný plášť.
"Vy," mierne prekvapene povedal Harry.
"Ja," súhlasil Severus.
"Ste..." začal Harry.
"Áno," stručne poznamenal Severus, keďže nechcel stráviť ďalších desať minút rozmotávaním Harryho potreby vedieť, či je naozaj Viola. Rýchlo vyčaroval Muffliato bez slov, nechcel niekomu dovoliť, aby si vypočul, o čom sa tu idú rozprávať.
"Ja som Viola. Viola Tadelma-Mater je očividne pseudonym, pán Potter. Neprekvapuje ma, že ste na to doteraz neprišli - hoci Grangerová zrejme áno, aj keď sa vám s touto informáciou nezverila."
Harry pri tomto zažmurkal a potom vkĺzol na sedadlo oproti nemu.
"Chcel som povedať, ste v poriadku? Nevidel som vás od súdnych procesov, nikto vás nevidel. Len som sa čudoval, ako sa vám darí. A áno, Hermiona prišla na to, že ste Viola; to vtedy sme sa rozhodli vám poslať sovu so správou, že by sme sa mohli stretnúť tu."
Severus cítil, ako sa zamračil.
Akoby mal vážne veriť, že toho prekliateho Harryho Pottera skutočne zaujíma, či sa mu darí dobre.
"Môžeme vynechať obvyklé zdvorilosti, Potter, myslím, že som mnou budete súhlasiť, že sme tu obaja v
nevýhode a mali by sme sa sústrediť na rýchle vybavenie účelu nášho stretnutia."
"V nevýhode?" opýtal sa Harry, ktorý to skutočne nechápal. Ten známy výraz zmätenia sedel na Potterovej tvári ako uliaty; Severus sa nevedel rozhodnúť, či mu pripadal otravný alebo atraktívny. Nebol si istý, že Potter je len jedno z toho.
"Vy, že ste na takomto mieste s niekým ako ja a ja, že som vôbec vonku na verejnosti," vyštekol Severus. "Aby som odpovedal na otázku, ktorú máte určite pálčivo na mysli, dokážem vytvoriť elixír prispôsobený vašim symptómom použitím pieporu ako základnej prísady, ale sú tu dve veci, ktoré musíme prediskutovať.
Cenu za môj čas a námahu, rovnako ako aj za samotné prísady," odmlčal sa, "... a záležitosť s testovaním."
"Testovaním," neurčito zopakoval Harry akoby očakával, že mu to bude vysvetľovať ďalej.
Severus sa sucho spýtal,
"Snáď ste odo mňa nečakali, že pre vás vyprodukujem perfektný elixír na prvý pokus? Budem potrebovať, aby ste ho otestovali, vyskúšali rôzne verzie, aby som ho mohol prispôsobiť vašim požiadavkám. Sotva by
som mohol použiť niekoho iného, nieto ešte labákové krysy, keď sa snažíme liečiť vaše symptómy."
"Jasné," rýchlo súhlasil Harry, spolupracoval trochu príliš prudko. "Je to liečebný odvar, nie presne daný elixír. A vy potrebujete, aby som bol vaším pokusným králikom. To chápem. Takže, kedy si myslíte, že by mohol byť hotový prvý elixír a kde sa so mnou chcete stretnúť, aby som ho mohol vyskúšať?"
Severus sa prichytil, že sleduje Harryho pery pri pohybe, keď rozprával a takmer sa odmlčal príliš dlho, kým odpovedal. Jeho pery boli rovnako lákavo zvodné ako na tých fotkách...
"Ak vezmeme do úvahy trestný čin, ktorý ideme práve spáchať, bolo by vhodné testovať ho v súkromí," navrhol akoby bol Harry idiot, keby zvažoval niečo iné.
Ale vážne, toto bolo ilegálne, čo obaja robili; preňho zato, že to vyrobil a pre Harryho, že to vypije. Čudoval sa, či si Harry uvedomuje, že toto sa rovná obchodu s drogami.
Harry sa jemne začervenal, postrehol odtieň a tón jeho hlasu a chvíľu sa naňho iba nahnevane díval. Potom povedal.
"Tak teda dobre. Pôjdeme k vám či ku mne?"
Severus ho prekvapene sledoval.
"Vy k vám a ja k sebe, Potter. Iba ak ste nemali na mysli niečo iné. Po sove vám pošlem vzorky, vy ich skonzumujete vo vlastnom dome a potom mi pošlete presný popis reakcií, ktoré zažijete spolu s tými
symptómami, ktoré sa podarilo vyliečiť, ak sa teda nejaké vyliečiť podarí."
"Oh." Predstavoval si to len, alebo Harry naozaj vyzeral sklamane? "Myslel som, že si ma budete chcieť nechať pri sebe na pozorovanie."
Severus zdvihol jeho smerom jedno obočie.
"Budem potrebovať čas na prípravu, viete," popudene povedal. "Vytvoriť nový elixír z ničoho je komplexné a delikátne umenie, nie záležitosť hádania, aké prísady nahádžem na kopu a švihnem..."
"Ja viem; nie je to žiadne smiešne švihanie prútikom," usmial sa Harry. "Prešiel som svojimi MLOKami z elixírov." Ignoroval Severusovo odfrknutie a predtým, než mu Severus stihol pripomenúť jeho podvádzanie počas celého šiesteho ročníka s JEHO poznámkami, Harry pokračoval,
"Ale dokážete to, však? Tak trochu ma znervózňuje sporadická strata..." zastavil sa, tváriac sa utrápene. "mojej mágie."
Severus podráždene potriasol hlavou.
"Som si istý, že to je len výsledok vášho vyčerpania a preťažených nervov, pán Potter. Váš systém je s najväčšou pravdepodobnosťou vyčerpaný z boja proti vašim symptómom, ktorými trpíte. Nie je to choroba, ale následok. Potrebujete vyliečiť, nie napraviť."
"To isté povedala aj Hermiona," súhlasil Harry a nevinne naňho hľadel spoza tých všadeprítomných okuliarov. Mladý čarodejník vyzeral unavený, ale nie neschopný.
Robil si z neho snáď Potter žarty? Nemyslel si. V Potterovej reči chýbal obvyklý oheň, ktorý bol proti nemu obvykle namierený, poskladaný z pokryteckej zúrivosti a pomstychtivosti. Potter musí byť vážne chorý, opovržlivo si pomyslel Severus, keď sa rozhodol opomenúť svoju obvyklú tirádu.
"A je tu ešte aj iná záležitosť," informoval ho Severus a snažil sa nevšímať si, ako zelené boli Harryho oči, odmietal sa pozerať na jeho ústa a čudovať sa, či by dokázal zachytiť čo i len ten najslabší náznak tej úžasnej vône korenistého pižmu a hrejivej vanilky, na ktorú si tak dobre pamätal...
"Ako si môžem byť istý, že nemienite využiť túto príležitosť, aby ste ma lapili do pasce tým, že vám poskytnem ilegálny elixír a vy ma neudáte vo chvíli, keď tak spravím?"
"To neurobím," prudko a silno zvolal Harry , potom sa poobzeral po ostatných návštevníkoch, ktorí nijako ani nenaznačili, že by vôbec vedeli o ich prítomnosti.
"Pozrite, myslel som si, že by ste mohli povedať niečo také. Prisahám, že to nie je pasca. Potvrdím vám to aj pod Veritaserom. Skutočne potrebujem vašu pomoc. Z toho, čo mi povedala Hermiona som pochopil, že tento piepor je mojou najväčšou nádejou, že sa mi podarí vôbec niekedy sa vyliečiť. A aj napriek faktu, že ste sa ku mne správali ako úplný bastard odkedy vás poznám, ste momentálne najlepším majstrom v elixíroch. Všade. Neexistuje nikto iný, komu by som veril, že toto dokáže spraviť poriadne."
"Zaliečanie sa vám nijako nepomôže," sucho odpovedal Severus.
"Nesnažím sa zaliečať sa vám," podráždene pokračoval Harry. "Neočakávam, že mi pomôžete. Iba vás o to prosím, to je všetko. Pozrite, viem, ako veľmi ma nenávidíte. Ani som nedúfal, že budete súhlasiť so stretnutím, keď sa dozviete, že ten elixír má byť pre mňa."
Severus sa ocitol v šokujúcej pozícii, keď sa musel zahryznúť do jazyka, aby sa mu podarilo nevyhŕknuť, že k nemu necíti nenávisť. Už nie. Opatrne sa nadýchol.
"Vaše galeóny sú rovnako dobré ako galeóny kohokoľvek iného. Prečo by som nemal prijať vašu ponuku, dokiaľ vám môžem veriť, že neprezradíte ministerstvu moju identitu ani podnikanie?"
Nečakal, kým mu na toto Harry odpovie a pokračoval.
"Cenu prísad budem musieť spočítať až bude elixír hotový; aj čas, ktorý mi zaberie jeho vyhotovenie,
podobne ako každá jeho obmena, keď vyskúšame rôzne alternatívy. Preplatíte mi dni strávené výskumom, ktoré si toto bude vyžadovať."
Vytiahol zložený zdrap pergamenu a ponad stôl ho podal Harrymu.
"Vypracoval som celkovú cenu vývoja, ale za dokončenú poslednú verziu elixíru tu tiež bude samostatná cena. A samozrejme budete musieť zaplatiť za každú várku, dokiaľ ho budete užívať."
"Samozrejme," povedal Harry, zobral si pergamen, prečítal si ho a prikývol, predtým než ho zastrčil do jedného z vreciek svojho habitu.
"To je v poriadku. Úžasné. Ako chcete, aby som vám dokázal, že vám v tomto neklamem a že skutočne
potrebujem vašu pomoc?"
Civel na Harryho a využil Harryho čakanie na jeho odpoveď a bezslovne sa vtlačil do jeho mysle, veľmi opatrne, nie dosť silno na to, aby bolo očividné čo robí, ale dosť na to, aby dokázal určiť, či Harry skutočne hovorí pravdu.
Tak toto bolo zaujímavé; chlapec sa takmer chvel od nervozity. Zúfalo túžil, aby mu Severus uveril. Harryho prekvapilo, že jeho hnev vyprchal v tej chvíli, keď zazrel Severusa a zmiatlo ho, ako veľmi sa mu uľavilo, keď ho tam uvidel. A bol tu aj náznak tej starej známej všetečnej zvedavosti a fascinácie; Harry chcel
vedieť, čo má za lubom, nie aby ho mohol udať na ministerstve, ale aby to sám vedel. Niečo sa potulovalo na okrajoch jeho mysle, niečo o tom, ako mu nikdy nepovedali nič skutočne dôležité a vynechali ho zo všetkých stretnutí Rádu a ako mu Dumbledore nepovedal plnú pravdu o všetkom, až dokiaľ nebolo príliš
neskoro... a spomienky, ako všade chodil za Malfoyom dúfajúc, že zistí, čo mal on za lubom a teraz má nové tajomstvo, ktoré sa môže snažiť vyriešiť, nový projekt, nad ktorým si môže lámať hlavu: Snapa.
Severus zistil, že k Potterovi cíti aj trochu súcitu. Naozaj sa tak veľmi nudil?
Nemal nič, čo by mu stálo za to spraviť, nič, čo by preňho bolo dôležité?
Začínal chápať, že Harry sa možno rozhodol hrať metlobal a zhodiť zo seba šaty len preto, lebo sa snažil dať svojmu životu nejaký zmysel a obvyklé hodnoty ako kariéra, manželka, rodina a bohatstvo ho nijako nelákali.A čo bolo najzaujímavejšie zo všetkého, Harryho až tak veľmi netrápilo, či môže Snapovi veriť... ale namiesto toho sa zúfalo snažil zabrániť tomu, aby Snape získal dojem, že je gay. Pretože on nebol gay. Naozaj nebol. Severus sa čudoval, či sa Harry pokúša presvedčiť samého seba.
Pozrel sa preč a hladko odpovedal,
"Na svoj vlastný údiv zisťujem, že vám verím."
Zdalo sa, že Harryho to zaskočilo.
"Naozaj?"
Severus sa naňho s porozumením pozrel.
"Nikdy ste sa nenaučili zatvoriť svoju myseľ, však, Potter?"
Jasná žiarivá červeň zaliala tvár mladého čarodejníka a odvrátil oči od Severusa. Bola to tak dramatická reakcia, až to Severusa pobavilo. Harry teraz prirodzene bude myslieť na každé jedno ponižujúce tajomstvo, ktoré nechcel, aby Severus Snape vedel.
Harry civel smerom k baru a nevinne sa spýtal,
"Mám vám priniesť nejaký drink?"
Severus sa naňho zamračil a čudoval sa, prečo by ho niečo také vôbec napadlo.
"Drink?"
Harry ukázal na prázdny stôl medzi nimi.
"Žiaden nemáte. Mám nejaké priniesť?"
"Toto je obchodná transakcia, nie schôdza veteránov alebo stretávka starých priateľov," povedal mu Severus trochu priostro. Hodil na Harryho rýchly pohľad a dodal, "A v každom prípade je pre mňa priskoro, aby som začal piť."
"Nemyslel som..." začal Harry a potom zmĺkol. "Okej. Erm, máte... ste... myslím tým..."
Severus začal zažívať niečo veľmi zvláštne, akoby videl dvoch odlišných Harrych prekrývajúcich jeden druhého. Jeden z nich bol temperamentný, nemotorný, malý fagan, ktorý v bežnej slušnej konverzácii nedokázal sformovať jedinú zrozumiteľnú vetu a ten druhý bol krásny, nesúci vlastné problémy, ale napriek
tomu súcitný a dobrosrdečný muž, ktorý pred ním sedel (vďakabohu zahalený habitom a v muklovských šatách pod tým), ktorý skrýval to isté telo, ktoré na začiatku tohto týždňa prevrátilo Severusov svet hore nohami.
Harry rýchlo povedal,
"Myslím tým, nie je to len zo zdvorilosti. Nesnažil som sa iba tak si s vami pokecať o ničom. Viem, že to nenávidíte. Chcel som len vedieť, ako sa vám darí. Pozrite, Snape; nemám s vami žiaden problém. Chcem len nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby mi bolo lepšie a mohla sa mi poriadne vrátiť moja mágia. A spôsob, ako sa v noci poriadne vyspať."
Obe Potterove zjavenia sa odrazu zlúčili do jedného a Severusovi došlo, že Harry dospel. Nehybne tam sedel a sledoval, ako Harry bojuje s čímkoľvek, čo sa to vlastne snaží vyjadriť.
Harry úprimne pokračoval,
"Spoliehal som sa, že keď budete súhlasiť stretnúť sa so mnou, tak potom pravdepodobne budete ochotný s týmto pokračovať, pomôcť mi."
Severus mu na to jeden krát prikývol.
"Skutočne. Vaša domnienka bola správna."
Len s veľkými ťažkosťami sa mu aj na ďalej darilo na svojej tvári udržiavať povznesený, nevrlý výraz. Keď mu tie fotky strhli klapky z očí, zostal v desivej pozícii, keď nedokázal nenávidieť.Harry sa skutočne zmenil. Tento mladý muž sa mu páčil. A túžil veriť, že on by sa tomuto mladému mužovi mohol páčiť tiež. Severus si zachmúrene uvedomil, že už bolo príliš neskoro na to, aby mu na tom nezáležalo. A on sa len s vypätím
všetkých síl snažil nepredstavovať si, aké by to bolo postaviť sa, nakloniť sa a zmocniť sa tých úst svojimi vlastnými, vziať Harrymu reč a využiť to, aby ho bozkával hlbšie, tvrdšie. Túžba ho na moment zaplavila a ukradla mu dych. Potter by nikdy...
Pozrel sa bokom, nahnevaný na bolestivé zvieranie v strede jeho hrude. Bol blázon a nemal čo myslieť na také veci. Bolo mimoriadne hlúpe, takto pred ním snívať s otvorenými očami a ešte k tomu na verejnosti. Ak nebude opatrný, Potter ešte príde na to, že niečo nie je v poriadku.
Harry sa hrýzol do vrchnej pery a zdalo sa, že sa vnútri nejako rozhodol.
"Okej. Pošlite mi po sove prvú várku, keď bude hotová a ja medzitým pošlem Viole zálohu, ktorá pokryje náklady." Potľapkal sa po vrecku, kam odložil cenovú ponuku od Severusa.
Severus pocítil prudké zúfalstvo pri týchto konečných slovách a uvedomil si, že Harry sa plánuje rozlúčiť.
Ale Harry ho prišpendlil prefíkaným pohľadom a opýtal sa,
"Ale uvedomujete si, však, že ak by si ktokoľvek myslel, že som Violiným zákazníkom, priviedlo by vám
to nových zákazníkov? Len hovorím, že by pre váš obchod mohlo byť dobré, keď budete vyrábať elixíry pre Harryho Pottera. Myslím tým, len z rečí, nie... nie verejne. Nebojte sa, viem byť diskrétny."
Severus sa nedokázal zastaviť a odpovedal,
"Vaše nedávne exhibicionistické akty to akosi popierajú, pán Potter."
Ah. A už sa tu znova objavil ten prekrásny odtieň červenej.
Venoval Harrymu štipľavý malý úsmev.
"Ale verím vám, aj keď len preto, lebo vaša neschopnosť použiť oklumenciu a zatvoriť si myseľ je dostatočným dôkazom vašej úprimnosti, teraz keď som sa pozrel."
Na jeho prekvapenie sa na Harryho tvári na moment objavila panika, aj keď ju rýchlo zakryl. Vyvolávalo to v ňom slastné pocity, sledovať ako dokáže Harryho tak dokonale vyviesť z miery. Harry teraz už úplne odmietal pozrieť sa mu do očí. Severus sa len čudoval, aké previnilé myšlienky mu asi tak behajú po mysli,
keď to vyvolalo takúto reakciu.
Harry rozladene zamrmlal,
"Viete, keďže som už súhlasil, že budem diskrétny, mohli by ste ku mne byť aspoň trochu zdvorilý a prestať čítať moje myšlienky. Obaja vieme, že nikdy nebudem zdatný v oklumencii, ale teraz, keď moja mágia
takto blázni sa nemôžem ani len pokúsiť brániť sa vám."
"Nehľadiac na absolútne bláznovstvo, stretnúť sa s niekým ako som ja na mieste ako je toto, keď trpíte stratou mágie, nedá sa mi nepoukázať na samozrejmé. Pre mňa neexistuje žiaden dôvod, prečo by som sa mal zaťažovať so získavaním vašej dôvery s ohľadom na situáciu, v ktorej sa domáhate mojej pomoci, aby ste mohli požiť ilegálny a mimoriadne opojný elixír a teda mi už veríte, že vás vyliečim namiesto spáchania vraždy na vašej osobe, čím by som sa raz a navždy zbavil vašej otravnej, neúnosnej existencie," temne mu povedal Severus.
Na jeho veľké prekvapenia sa Harry iba zasmial.
"Bože, toto mi tak chýbalo, viete."
"Toto?" spýtal sa Severus.
Harry mávol rukou medzi nimi.
"Áno; vy, keď ste takto kúsavý a vážny."
"Kúsavý?"
"Sarkastický," uškrnul sa naňho Harry.
"Sarkazmom sa na mladých len zbytočne mrhá a stáva sa tak márnou ukážkou ničotnosti."
"Nikdy vám to ale nezabránilo používať ho na mne."
"...Podobnou ako nádej, že prchká mládež rozozná vážnosť, ktorú život vyžaduje za účelom jeho prežitia," pokračoval Severus. "Je zázrak, že ste to vydržali takto dlho."
Harry mu protirečil. "Vlastne ste to boli vy, nie ja."
Severus sa zamračil, nechápal, na čo sa Harry odvoláva.
Harry zdvihol bradu.
"To vy ste mi neustále zachraňovali život, pamätáte? Vždy ste to robili, inak by som to nevydržal takto dlho. A teraz to idete spraviť zase."
"Skutočne," súhlasil Severus. "Jeden by si pomyslel, že je to jediný zmysel môjho života na tejto planéte."
"Vždy som sa vás chcel spýtať: prečo mi neustále zachraňujete život, keď ma tak veľmi nenávidíte?" na rovinu sa ho opýtal Harry a teraz sa mu pozrel rovno do očí.
"Nie ste to presne vy koho nenávidím, pán Potter. Nenávidím vaše správanie, vašu nerozvážnosť, vaše ignorovanie pravidiel a nedostatok rešpektu voči ostatným, vašu aroganciu a domnienky ktoré si vytvárate."
Nastalo dlhé, dlhočizné ticho.
"Myslím,... že ani ja k vám necítim nenávisť," ticho povedal Harry.
Severus bol hrdý na fakt, že sa mu podarilo potlačiť každú štipku citového oduševneného opojenia, ktoré v ňom vybuchovalo po tomto vyhlásení. Mierne povedal,
"Splnil sa mi celoživotný sen."
"Zmenili ste sa," povedal mu Harry a skúmal jeho tvár.
"Možno to má niečo spoločné s týmto úplne novým svetom, v ktorom sme sa teraz ocitli... Svet bez Lorda Voldemorta; bez bojov, vredov či vydriduchov," všímavo poznamenal Severus a uvedomil si, aké jedinečné potešenie bolo toto, len tak si tu môcť sedieť s niekým koho poznal, kto to chápal.
"Vždy ste bývali tak nahnevaný. Už viac nie ste."
Severus prižmúril oči. "Ako som povedal, žiaden temný pán, žiadne ďalšie stretnutia smrťožrútov, už žiaden kruciatus... aj vy sám ste mali dosť potláčanej zúrivosti, ak si dobre spomínam. Tak sa mi zdá, že si spomínam, ako ste mi mávali prútikom pred nosom a prisahali, že ma zabijete," pobavene mu pripomenul.
"Už som povedal, že je mi to ľúto," povedal Harry a vyzeral trochu rozmrzene a zahanbene.
"Vtedy som ešte nevedel o riaditeľovi; veď to viete."
Severus zamietavo mávol rukou. "O tom to nie je. Aj vy ste sa zmenili. Naozaj metlobal tak efektívne nahrádza potrebu spravovania a vyrovnávania sa s hnevom?"
"Jasné," hravo sa uškrnul Harry. "Len sa dostanete tam von, praštíte do pár dorážačiek, celé hodiny lietate tam vonku na vzduchu kde vás vietor bičuje do tváre a všetko to z vás krásne vyprchá, viete?"
Severus bol ticho a predtým, než ešte niečo stihol povedať, Harry znova začal.
"Takže, Snape; Ranná Pýcha. Viete, že je to novinka roku? Myslel som, že sa chcete držať pri zemi, v tieni."
Severus si odfrkol. "Je to bolestná ukážka paradoxnosti nášho sveta. Pomôž premôcť najmocnejšieho, najšialenejšieho a najtemnejšieho temného pána, čo povstal za posledných niekoľko storočí a klepnú ťa po prstoch za používanie neodpustiteľných. Poskytni zopár impotentným starcom spôsob, ako si zasúložiť a
si hrdina, ospevovaný v erotických časopisoch."
"Videli ste ten článok o vás?" opýtal sa Harry.
Severus zaváhal, neistý či by mal Potterovi odhaliť skutočnosť, že videl to vydanie Playwitchu.
"Videl," priznal sa. "Nie je to práve ten typ prezentácie či publicity, ktorej by som dával prednosť. Hovoriť je striebro, ale mlčať je zlato, ako hovoria muklovia; vôbec ma neteší, že sa niektorí moji zákazníci správali tak indiskrétne. Môjmu obchodu to nijako neprospeje, aj napriek miernemu zvýšeniu predajnosti podstupujem dlhotrvajúce riziko odhalenia alebo dokonca zatknutia zo strany ministerstva... Zostáva nám len dúfať, že všetkých tak oslepí pohľad na Chlapca Ktorý Sa Vyzliekol, že bude ich pozornosť príliš
rozptýlená, než aby si prečítali slová vytlačené na zvyšku strán."
Severus si spokojne všimol, že tá červeň sa ako na zavolanie vrátila späť. Takto naťahovať Pottera bolo oveľa zábavnejšie a rafinovanejšie, než provokovať ho k záchvatom pobúreného hnevu.
Neodvažoval sa analyzovať fakt, že naťahovanie aj vysmievanie sa mladému mužovi bolo to isté ako ťahanie za copániky.
"Vy- er, ste to videli?" zaškrekotal Harry a prečistil si hrdlo. "Bol to len vtip. Vlastne ma prekvapuje, že by ste sa vôbec obťažovali pozerať sa na Playwitch. Je pre dievčatá."
"Ja si čítam len články," vysvetlil Severus.
Harry sa zasmial.
"Okrem toho, nie je len pre čarodejnice; je aj pre čarodejníkov gayov. Nie že by to teda bolo nejaké veľké tajomstvo," poznamenal Severus.
Harry potriasol hlavou a uškrnul sa. "Nemyslel som si, že ste gay."
"Nie som," hladko odvetil Severus. "Nie v doslovnom slova zmysle. Aj keď sa priznávam, že o vás som pochyboval, keď ste navrhli, aby sme sa stretli tu."
Červeň sa vrátila so silou úpalu.
"Dočerta," zamrmlal Harry. "Viete, hovoril som, že to poviete, ale Hermiona ma vôbec nebrala vážne. Nikdy ma neberie vážne. Stáva sa až príliš ochranárskou. Verili by ste, že mi z chladničky zobrala všetko mlieko? A väčšinu môjho jedla? Ani mi nedovolí, aby som si dal kávu."
Severus prevrátil očami.
"Potter, ak chcete piť kávu, nijako vám neublíži. V skutočnosti môžete poinformovať slečnu Grangerovú, nielenže je vo vašom stave dokonale bezpečná, navyše vám pomôže prekonať záchvaty nespavosti uprostred dňa - ba čo viac, je to najpotentnejší zdroj antioxidantov, na ktorý môžete naraziť v oboch svetoch, muklovskom aj čarodejníckom."
Harryho tvár sa rozžiarila. "Vážne?! Oh, Bože - ďakujem. Tak veľmi vám ďakujem. Zomieral som bez nej."
Severus sa zvedavo spýtal,
"Naozaj ste nevedeli, že v tom vydaní sa dostanete na
prvú pozíciu fantázie počas masturbácie v čarodejníckej komunite gayov?"
Harry prudko potriasol hlavou.
"Samozrejme že nie! Vždy som natrafil iba na
zástupy dievčat a naháňali ma jačiace čarodejnice; myslel som, že kedy som im podhodil kosť, mohli by ma aspoň na chvíľu nechať na pokoji."
Severus sa naňho neveriacky zamračil.
"Zbláznili ste sa? To je ako priliať olej do otvoreného ohňa!"
"Áno, teraz už to viem," zafrflal Harry. "Myslím, že Hedwiga sa s mnou už nerozpráva. A ani Dobby. Týchto posledných zopár dní bolo ako soví ekvivalent bombardovania Londýnu. Hermiona povedal, že to vyzerá ako hurikán. Volá to sovia víchrica. Musela vyjsť von a vymazať pamäť ľuďom, ktorí to sledovali, pre
prípad, že by to zasahovalo do kúzla fidelius, ktoré mám okolo bytu."
Odmlčal sa a pozrel sa na Severusa s malým úsmevom. "Bľabotám. Prepáčte."
Severus na moment zadržal dych, aby sa znova začal ovládať; bol to ten istý úsmev, aký Potter mal na tom plagáte v strede časopisu. Jeho penis tvrdol, predlžoval sa už len keď ho videl na Harryho tvári.
"Toto je... naozaj milé," pomaly povedal Harry. "Prvý krát, čo sme sa skutočne rozprávali, nie? Dokázal by som si na to zvyknúť. Takto sa s ostatnými porozprávať nemôžem. Neviem, čím to je; možno tým, ako sa všetci iba snažia zabudnúť, že sme vôbec kedy boli vo vojne a predstierajú, že nič z toho nie je skutočne dôležité. Neviem."
"Nemôžete ich z toho viniť," poukázal Severus. "Jediný spôsob ako dovoliť času, aby vás vyliečil je dovoliť sebe samému zabudnúť. V skutočnosti by práve toto mohlo ovplyvňovať váš stav a priťažovať vám. Vzpierate sa liečebnému procesu. Nedokážete to nechať byť, tak sa to prejavuje fyzickými symptómami únavy a bolesťami."
"Vau," povedal Harry a znel, že to naňho zapôsobilo. "To bolo hlboké, Snape. Budem vám musieť zaplatiť za konzultáciu, alebo ju mám zadarmo?" uškrnul sa.
"V živote nie je nič zadarmo, Potter, a dobrá rada obzvlášť nie. Vždy ju dostanete aj s cenovkou."
"Viete, vždy som si myslel, že ste cynický, večne mrzutý bastard, ale v skutočnosti ste naozaj múdry, nie? Spôsobili to všetky tie roky v prítomnosti Dumbledora?"
Severusovi akoby zamrzla krv v žilách. Vôbec netúžil rozobrať Dumbledora s Potterom.
Harryho oči sa rozšírili. Rýchlo prehltol a povedal,
"Pardón, pardón. Nechcel som..." zahryzol sa do pery. "Prepáčte. Pozrite, asi vás tu zdržujem od práce.
Možno by som vás mal skrátka nechať ísť. Erm. Pošlem vám sovu, dobre?"
Severus opatrne ponúkol,
"Ak dokážete pripustiť, že nie som stelesnenie diabla a že ma nemôžete viniť z riaditeľovej smrti, ja pripustím, že nie ste váš otec, nie ste ako on a nikdy ste neboli."
Harry naňho civel. "Okej."
"Tak sa čudujem, pán Potter, či vám niekedy napadlo počas posledných dvoch rokov od pádu temného pána, aké nevyhnutné bolo, aby veril, že vy a ja sa nenávidíme bez akejkoľvek nádeje na zmierenie. Nikdy. Predstavte si, ak dokážete, čo by odo mňa očakával, že vykonám, keby sme sa k sebe správali priateľsky, keby ste mi verili. Očakával by odo mňa, že mu vás podarujem, tajne vás unesiem za hranice Rokfortských ochranných kúziel a privediem k nemu. A tiež..."
"Moja jazva," zašepkal poblednutý Harry.
"Presne. Dovolím si povedať, že to bola práve vaša neschopnosť naučiť sa oklumenciu, pre ktorú bolo tak nevyhnutné, aby ste verili, že vás nenávidím a aby ste to verili celým svojím srdcom."
Harryho tvár sa vyjasnila a potom vyzeral skrúšene.
"Tak to je mi ľúto. Že ste museli byť v takej pozícii a aj za tú nevyhnutnosť, ktorú som spôsobil, že som tomu musel veriť. Je mi ľúto, že som nás oboch dostal do takej situácie a že som vám to tak sťažoval."
Snape podráždene vyštekol,
"Teraz sa pozrite, nepoužívajte toto ako výhovorku, aby ste sa mohli už zase hrať na mučeníka, Potter. Pochopte len, že v hre boli faktory, ktoré ste vtedy nemali ako pochopiť a nepomohlo by vám, keby ste o nich vedeli. Nie vždy je zlá vec, keď si neuvedomujete určité... temné... činitele."
"Chcete povedať, nevedomosť je sladká," povedal Harry s malým zachmúreným úsmevom.
Severus zdráhavo dodal aj napriek svojmu zdravému rozumu,
"Čo sa týka mňa, aj mne je to ľúto. Nie som milý muž, ktorý by sa vyžíval v rozmaznávaní a podporovaní hlúposti či bláznovstva, ale nie som ani temný pán. Musel som lipnúť na hneve, ktorý som cítil voči Blackovi a Potterovi a iným, aby som ich mohol nasmerovať na vás. Vy ste vlastne mali byť mojou najmenšou starosťou - mal som oveľa viac dôležitejších starostí."
Harry prikývol a vyzeral, akoby ho pokarhal.
"Už sa nečudujem, že ste si mysleli, že som arogantný a vždy si myslím, že svet sa krúti okolo mňa."
Severus vystrúhal zúfalo bezmocnú tvár a s predstieranou frustráciou mu prízvukoval,
"Keby ste to len dokázali pochopiť pred pár rokmi, namiesto vyžívania sa v odutých mukách, keď sme vám nedovolili vrhať sa do centra všetkého, čo bolo nebezpečné."
Harry znova prikývol a ticho povedal,
"Je mi ľúto, že som vám spôsoboval také obavy."
Hodil na Harryho ostrý pohľad.
"Musím sa vrátiť. Pošlem vám po sove zopár dávok prášku z pieporu spolu s inštrukciami a účtom. Len na uľahčenie čakania, kým nepripravím prvú várku elixíru."
"Vďaka," povedal Harry vďačným hlasom. "Skutočne si to cením, Snape; naozaj."
Severus sa postavil. Harry sa rýchlo postavil tiež.
"Počkajte... toto nie je... nemohol by som..." Zhlboka sa nadýchol. "Ešte sa niekedy uvidíme, však?"
Severus mu venoval zhovievavý pohľad.
"Nepochybne. Toto je malý svet a pre mňa je nemožné v ňom existovať bez toho, aby som na vás eventuálne nenarazil. A nakoniec, teraz, keď ste porazili temnotu, vzali útokom Playwitch a spravili zo
seba neoficiálneho vládcu nebies, naozaj nemám žiadnu šancu vyhnúť sa vám, však?"
Harry sa naňho uškrnul aj napriek červeni na lícach.
Severus sa odmiestnil, neveril, že by dokázal zostať ešte o malú chvíľu dlhšie v Potterovej prítomnosti bez toho, aby prezradil svoju túžbu pozvať Pottera na drink, večeru a drsný mužský sex v miestnosti pre pánov. Ešte malú chvíľku a mal pri nebezpečne blízko k tomu, aby Pottera pozval von - alebo ešte horšie, späť
do svojho bytu.
Pristál pred svojimi dverami a sťažka dychčiac vstúpil dovnútra - pričom sa okamžite zvalil chrbtom na zatvorené dvere - a vkĺzol rukou do svojich nohavíc a zúfalo sa chytil do ruky.
Jeho penis bol ako železná tyč, horúci a tvrdý v jeho dlani a on ho honil nemilosrdne, rýchlo, predstavoval si, že sú to Potterove pekné ústa obvinuté okolo neho, alebo ešte lepšie - že bol zarazený vnútri v tom chutnom, úžasnom tele, hlboko, tak hlboko, že už sa nikdy nedostane von -
Prudko sa urobil, v spŕške lapania po dychu, hviezdičiek, delíria a
"Harry-!"
Chvejúc sa zviezol dolu po dverách a trvalo mu zopár minút, kým bol schopný vstať.
Dal si ľahkú večeru a veselo a v radostnej nálade sa stiahol dolu do svojho laboratória, tešiac sa na s ničím neporovnateľné potešenie z elixírov. A nie len varenie; vyvíjanie. Tvorenie.
Nikdy mu nenapadlo, že nádej bola niečo, čo si vždy upieral; ani mu nenapadlo, že sa v nej momentálne vyžíva.
Hovorilo sa, že cesta k srdcu muža vedie cez jeho žalúdok. Možno, naozaj len možno, cesta k srdcu Harryho Pottera povedie cez liečenie.
------------------------
1 Pozn. Violated = znesvätená, znásilnená, zneuctená, potupená; bežne sa slovo používa vo význame "narušiť"
Alma Mater = matka živiteľka, ale zároveň aj staré označenie univerzity
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama